Chcem byť strojcom svojho šťastia

Zdravím vás. Volám sa Lenka a hoci sa v poslednom období naozaj snažím, už 26 rokov je stále šťastie všetkých naokolo pre mňa väčšou prioritou ako to moje. Viem, že to robím s najlepším úmyslom, pretože chcem vždy pomôcť ostatným. Ale v konečnom dôsledku som to vždy ja, kto zostane nešťastný a nespokojný...

Vždy, keď sa s niekým na niečom dohadujem, je to niečo na štýl: „Povedz si, ako to ti bude najlepšie vyhovovať.“ Snažím sa, vyjsť v ústrety ostatným, chcem, aby boli v prvom rade spokojní ľudia v mojom okolí a až keď vidím na ich tvárach známku úsmevu, vtedy mám pocit, že som vykonala niečo dobre. A pritom je toto celé moje konanie kompletne postavené na hlavu.

Keď som sa snažila brať ohľad na seba, bývala som označená za sebca. Pozerať sa na veci z môjho uhla a podľa toho, čo urobí dobre mne, bolo vždy považované za negatívnu vlastnosť. A tak som sa snažila byť dobrá a vyjsť každému v ústrety. A urobiť každého naokolo šťastným a spokojným. Vyhovieť. Nebrať ohľad na to, čo chcem ja, ale či moje konanie bude v súlade s tým, ako si to predstavujú ostatní...

Koľká hlúposť a premárnená energia! Kedy príde čas na to, aby som mohla byť z niečoho šťastná ja? Radosť z úsmevu druhých je fajn pocit, ale len vtedy, keď naozaj chcete robiť to, o čo ste boli požiadaní.

Nedávny citát mi veľmi pomohol a otvoril oči. Nikdy by mi nenapadlo, že jediná veta môže znieť tak jednoducho, a pritom jej naplnenie je pre mňa ťažšie ako zodvihnúť 50 kilové závažie. „You are not responsible for other people's happiness.“ ~ „Nie si zodpovedný za šťastie niekoho iného.“

Tak ľahko sa to povie a tak neskutočne ťažko urobí. Človek, ktorý chce vždy to najlepšie pre ostatných a totálne pritom zabúda na seba...

Kedy ste vy naposledy urobili niečo preto, lebo ste to naozaj chceli urobiť VY a nie preto, lebo vás o to niekto požiadal alebo vám to navrhol či nebodaj prikázal? Možno ste si to doteraz neuvedomili, ale mnohí z nás žijú tiež podobne ako ja. Nekladú seba na prvé miesto, pretože im to príde nesprávne a sebecké. A pritom je to to najzdravšie, čo môžeme robiť.

Pomáhať ostatným je skvelé a robiť svoje rozhodnutia s ohľadom na druhých je veľmi dôležité. Ale prosím, nestraťme kompletne samých seba vo svojich vlastných životoch. Ešte nie je neskoro. Verím, že ani pre mňa nie. Trocha času pre nás samých, kedy budeme robiť presne len to, čo naozaj chceme robiť, je tá najlepšia terapia pre naše psychické zdravie. Urobme to. Ale nie preto, že som o tom teraz napísala príspevok. Ale preto, že to naozaj CHCETE UROBIŤ.