Kvitni, i keď sa nikto nedíva

Občas nastanú dni, kedy potrebujem potľapkať po pleci a počuť slová uznania. Potrebujem vedieť, či ostatní schvaľujú to, čo robím a či vôbec sledujú moje kroky. Má akékoľvek konanie vôbec zmysel bez toho, aby sa niekto díval? Má! A ešte aký!

Čokoľvek robíš, robíš to pre seba. Robíš to preto, lebo ťa to baví, lebo sa chceš niečo naučiť, lebo ťa to robí šťastným. Nezáleží na tom, čo na to povedia ostatní, pokiaľ to napĺňa teba. Prečo potrebujeme mať vždy všetko odsúhlasené niekým iným, keď jediný, kto nám reálne potrebuje dať súhlas na naše konanie, sme my sami? Robme to, čo nás baví a nehľaďme na to, aký to bude mať dosah. 

Začnime robiť viac vecí pre seba. Skúsme sa pekne obliecť, vyskúšajme nový účes, nový rúž, ale nie pre to, aby sme niekoho ohúrili. Urobme to pre to, aby sme potešili samých seba, aby sme sa cítili so sebou spokojní a páčili sa sami sebe. Ľudia niekedy v snahe zapáčiť sa okoliu často strácajú svoju podstatu. A to je obrovská škoda. Naučme sa počúvať svoje telo a svoje potreby a nekonajme proti sebe.

Ak potrebujete od všetkého pauzu, pretože je toho na vás priveľa, doprajte si ju. Dnes už viem, že nie je hanba po namáhavom dni aspoň pár chvíľ len tak posedieť, vypočuť si svoj obľúbený album, vypiť čaj, porozprávať sa a jednoducho nerobiť chvíľu nič. Pretože aj takéto „nič“ je v skutočnosti všetko, pretože aj takéto „nič“ pomáha budovať vašu vnútornú rovnováhu.

Robme veci naplno, i keď sa nikto nedíva. Rasťme, zdokonaľujme sa a kvitnime do krásy bez očakávania uznania. Iba tak sa zbavíme neustáleho pocitu nespokojnosti a potreby byť neustále chválení. Buďte si istí, že vždy je tu napokon niekto, kto vás ocení. Žiadne konanie nikdy nevyjde na zmar. Každý úsmev bude raz opätovaný. Každá slza bude raz premenená na obrovskú silu. Chce to len čas. Čas a nezlomnú vytrvalosť. Človek, ktorý príjme samého seba, bude ľahšie prijatý aj ostatnými.

💛