Keď život učí, nepýta sa, či ste pripravení

Toľkokrát som vo svojom živote počula vetu, že život je najlepší učiteľ, ale nikdy som jej poriadne nerozumela. Áno, urobíme nejakú chybu a na základe toho by sme si mali dať nabudúce pozor... Ale o tom to vôbec nie je! Nejde tu o chyby, na tie človek často veľmi rýchlo zabudne. 

Dnes viem, že ide najmä o životné udalosti, o situácie, ktoré nás menia a formujú. O obdobia, ktoré možno nie sú jednoduché, avšak s odstupom času si uvedomíme, že sme ich potrebovali. Že práve tieto momenty z nás urobili niekoho lepšieho, silnejšieho a múdrejšieho. Nie vždy sme pripravení na novú lekciu, ale to vôbec nevadí. Nikto netuší, kedy sa život rozhodne opäť raz zamiešať karty. Stačí však pozorne načúvať a snažiť sa držať hlavu nad vodou.

Mne osobne udelil nové skúšky posledných pár mesiacov a hoci som sčasti vedela, že nastanú, aj tak bolo nesmierne ťažké ich zvládnuť. Vlastne ani netvrdím, že som ich zvládla. Jednoducho som stále tu, preplávala som a rada by som sa s vami podelila o to, čo som sa naučila.

Nikoho vo svojom živote neberte ako samozrejmosť. Táto veta patrí asi k najväčším klišé, ktoré vždy, keď som počula, prevracala som oči. Človek však musí dostať príučku, aby zistiť, čo táto veta naozaj znamená. Dnes viem, že to, ako váš deň vyzeral včera, dnes už absolútne nemusí byť realitou. Nikoho a nič nesmieme brať ako samozrejmosť. Určite však nechcem žiť v paranoji a strachu, že raz všetko stratím. Chcem si naopak viac užívať prítomnosť, ľudí okolo seba, byť vďačná a vytvárať si spomienky, na ktoré budem raz s úsmevom spomínať.

Materiálne veci nie sú až také podstatné. Tento poznatok úzko súvisí s tým predošlým. Viete, prečo sú zážitky a spomienky lepšie než hmotné veci? Môžete ich hromadiť celý život, no keď raz tento svet opustíte, sú vám absolútne na nič. Zostanú na tejto zemi nehybne ležať a už pre vás nič nebudú znamenať. Je dosť možné, že ani vašim blízkym nič nepovedia, pretože iba vy ste k nim mali reálny vzťah. Keď na niekoho spomínate, nikdy nepoviete „Ten človek bol skvelý, mal asi 10 rôznych párov topánok.“ alebo „Naozaj mi bude chýbať, jeho auto bolo vždy také vyleštené.“  Ľudia budú myslieť na krásne zážitky, ktoré spolu máte, na pekné skutky, ktoré ste pre nich urobili. Je to úplne pochopiteľné, že náš život na zemi si chceme spríjemňovať a uľahčovať materiálnymi vecami. Mali by sme však v rovnakej miere hromadiť aj pekné chvíle.

Naše zdravie najviac ovplyvňuje naša psychika. Pozorujem to už viac ako rok a momentálne to dokonca „testujem“ aj na ľuďoch okolo seba. Keď sa mi dakto posťažuje, že sa mu zhoršil zdravotný stav, alergia, znížila sa mu imunita, čokoľvek, vždy sa spýtam, či dotyčný nemal v poslednom období viac stresu než zvyčajne. Človek sa na chvíľu zamyslí a veľmi často odpovie slovkom „Áno“. Je to tak, stres a zlé psychické rozpoloženie naozaj značne ovplyvňujú naše celkové zdravie a fungovanie. Pozorujem to aj sama na sebe. Keď ma moje trápenia zložia na kolená, zvyčajne ochoriem. Najťažšie veci, ktoré som musela prekonať, boli vždy vyvolané predošlým trápením a totálne zničenou psychikou. Keď si to však spätne uvedomujem, veľmi dobre sa mi dnes dá s tým pracovať. Keď cítim, že opäť raz sa nedokážem zdvihnúť z postele, začne ma bolieť celé telo, hrdlo a podobne, viem, že už toho bolo dosť, že som to nechala zájsť až príliš ďaleko. V tomto momente treba všetky zostávajúce sily využiť na to, aby som si to v hlave zasa na nejaký čas upratala a zdravie sa samo postupne začne vracať späť do normálu.

Nikdy nie ste na svoje problémy úplne sami. Keď ma niečo trápi, často sa uzatváram sama do seba a snažím sa to vyriešiť najmä vo svojej hlave. Väčšinou to robím preto, lebo nechcem druhých obťažovať a mám pocit, že takto je to lepšie. Postupne je toho niekedy priveľa a eventuálne sa o svoje problémy s niekym predsa len podelím. Vtedy okamžite zistím, že som obrovský idiot. Toľko ľudí totiž prechádza alebo prechádzalo tými istými vecami, vedia sa do vás vcítiť a jednoducho, nikdy tu nie ste na vaše problémy úplne sami. Každý z vás má aspoň jedného blízkeho priateľa, rodiča, súrodenca či vzdialeného príbuzného, ktorý vás s láskou vypočuje a je tu pre vás. Je hlúposť myslieť si, že ste ostatným ukradnutí. Keď sa o svoje trápenie podelíte, automaticky sa stáva oveľa znesiteľnejším.

Každý potrebuje nejakú aktivitu ako formu úniku a rozptýlenia. Život, v ktorom existuje len práca, škola a nejaký ten relax je absolútne nudný a najmä, nedá sa dlhodobo udržiavať. Keď sa vám do cesty pripletie nejaká komplikácia, potrebujete ju nejakým spôsobom odventilovať. Ak riešite niečo zlé v práci, vybijete si to doma na svojich blízkych a ak riešite nejaké problémy s rodinou, veľmi zle to vplýva na vaše sústredenie a výkon. Práve z tohto dôvodu potrebujete mať nejaký koníček, ktorý vám pomôže prečistiť si hlavu a pri ktorom sa dostanete z každodenného zabehnutého kolobehu. Nemusí to byť naozaj nič veľké. Niekomu môže pomôcť extra pohyb vo forme rýchlej chôdze či krátkeho cvičenia, môžete maľovať, čítať, písať, ísť na nejaký kurz... Mne osobne najviac pomáha spev, písanie textov a príspevkov na tento blog. Práve vďaka tvoreniu slov a viet dokážem najlepšie spracovať to, čo sa mi momentálne odohráva a pri prezentácii mojich textov sa oveľa lepšie s vecami vyrovnávam.

Snažte sa byť každý deň za niečo vďační. Možno sa vám to bude zdať najskôr ako hlúposť, ale ak sa čo i len trocha zamyslíte, naozaj nájdete každý deň aspoň totálnu maličkosť, ktorá vás potešila a za ktorú môžete byť vďační. Či už to bol niečí úsmev, drobnosť, ktorú ste si kúpili alebo hoc i len pekný kvietok, ktorí ste vonku videli. Na začiatku to naozaj môžu byť len takéto na prvý pohľad nepodstatné veci, avšak čím dlhšie to budete robiť, začnete si uvedomovať, že existuje milión dôvodov, prečo byť vďační. Začnete si viac vážiť veci a ľudí okolo seba a budete mať oveľa optimistickejší pohľad na svet. Naozaj to funguje, je to predsa logické. Keď sa človek zameria len na negatívne veci vo svojom živote, bude mať pocit, že sa mu nikdy nič dobré nestane. Keď sa však zameria na to pozitívne, jeho pohľad sa razom otočí o 180 stupňov.

A čo by ste vy radi odkázali ostatným alebo svojmu mladšiemu „ja“? Čo je podľa vás v živote najdôležitejšie?

💛